PREČO 17. MÁJV USA bol v roku 1968 publikovaný prvý verejne dostupný zoznam duševných porúch (The American Classification of Mental Disorders), v ktorom bola zaradená aj homosexualita. Americká psychiatrická asociácia otvorila diskusiu o tom, či homosexualitu považovať za chorobu v roku 1973, krátko po nepokojoch pri bare Stonewall Inn v Greenwich Village. Za jej vyradenie zo zoznamu chorôb vtedy hlasovalo 5 854 psychiatrov, 3 810 bolo proti.
|
|
|
K definitívnej zmene však došlo až 17. mája 1990, kedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyradila homosexualitu zo svojho Medzinárodného zoznamu duševných chorôb. Práve tento deň bol neskôr vyhlásený za Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii, intersexfóbií (IDAHOBIT). V roku 1992 vyšiel nový zoznam, v ktorom už homosexualita zaradená nebola. Táto zmena viedla k zmene zákonov v mnohých krajinách, na úplnú rovnosť si však musia LGBT+ ľudia stále počkať. Dobrou správou je, že v roku 2018 WHO vyradila zo zoznamu duševných chorôb aj transrodovosť a medzinárodné medicínske štandardy tak konečne posunula do 21. storočia.
|
Ako to začalo?Výskyt homosexuálnych vzťahov je historicky preukázateľný od vzniku prvých spoločenstiev a ich vnímanie bolo naprieč dejinami rôzne, v niektorých starovekých štátoch boli také vzťahy tolerované, inde boli súčasťou mytologických výkladov sveta, ale až pod tlakom cirkví a ďalších spoločenských vplyvov považovali ľudia homosexualitu počas dlhých storočí za dielo satana.
K prvým zmenám došlo počas nástupu osvietenstva, kedy sa zvýšil záujem o tému sexuality a ľudskej mysle. Medzi prvých priekopníkov v oblasti výskumu homosexuality patril nemecký sexuológ a zakladateľ Inštitútu pre sexuálne vedy v Berlíne Magnus Hirschfeld (1868 – 1935). Téme sa venoval ako skutočný bojovník, či už z medicínskeho hľadiska, v rámci osvety, produkoval prvý film o láske dvoch mužov, vyjednával s policajným riaditeľstvom v Berlíne, aby zbytočne nepostihovali ľudí na základe paragrafu 175. |
|
|
V predvojnovom Nemecku a vo Weimarskej republike sa sexuológovia snažili o dekriminalizáciu pohlavného styku medzi mužmi, homosexuálne ženy bývali často stíhané ako asociálne. S nástupom Adolfa Hitlera však tieto snahy narazili na silný odpor a veľká časť homosexuálnych mužov bola zajatá v koncentračných táboroch. K legalizácii sexuálneho styku medzi dospelými ľuďmi rovnakého pohlavia došlo v Nemecku medzi rokmi 1967 – 1968, aj keď paragraf 175 trestajúci pohlavný styk medzi mužmi bol definitívne zrušený až v roku 1994.
|
Pokrokové Československo
Ďalšiu významnú štúdiu v oblasti ľudskej sexuality priniesol výskum predného československého sexuológa Kurta Freunda. Potom, čo Freund neúspešne experimentoval s konverznou terapiou, sa preslávil vynálezom tzv. penilnej pletyzmografie, vďaka ktorej sa potvrdila nemennosť sexuálnej orientácie. Výsledky Freundovho výskumu nakoniec pomohli dekriminalizácii homosexuality v socialistickom Československu, ku ktorej došlo už v roku 1961.
|
